V sobotu sa mi ozvala, že už má posteľ a že či chcem jej gauč. Samozrejme som hneď prikývla a dohodli sme sa, že večer si prídeme pre gauč. Cez deň sme vyhodili zadné sedačky z auta v garáži a podvečer sme sa vybrali ku sestre pre už môj gauč:-)))
Sestra býva na trinástom poschodí, takže jediná možnosť ako ten gauč dostaneme dole bol výťah. Lenže ono to nebolo až také jednoduché ako to vyzeralo. Keď som prišla ku sestre novú posteľ už mala postavenú a gauč pre mňa bol prichystaný v izbe na odvoz. Prvé problémy nastali ako ho dostaneme z izby do predsiene a následne na chodbu. Či sme ho mali vo zvislej alebo vodorovne polohe, nie a nie ho dosť z izby von. Nakoniec sme došli na to, že ho treba šikmo vytočiť a obtočiť sa okolo zárubne. Gauč sa nám teda horko ťažko podarilo dostať na chodbu.
Priniesli sme ho k výťahu a zavolali ho. Po príchode výťahu sme zistili šokujúcu informáciu, že gauč do výťahu nijako nedostaneme. Dvere boli príliš úzke a aj keby sme gauč vytočili vo výťahu nebol priestor na manévrovanie s gaučom. Na naše sklamanie sme sa teda museli vybrať s gaučom z 13. poschodia peši dole schodiskom. Vpredu niesol gauč Žanžak a vzadu sme ho niesli ja so sestrou. Sestrina spolubývajúca Veronika išla pred nami a zatvárala dvere na každom poschodí, aby sme sa mohli lepšie vytočiť.
Pohľad z 13. poschodia bol hrozný, mali sme sto chutí gauč vyhodiť von oknom:-) Manévrovanie na medziposchodiach bolo náročné. Keď sme prišli dole mali sme rifle a tričká na zadnej strane celé biele od steny. Čím sme boli nižšie, tým sme si dávali častejšie prestávky. Naše ruky pomaly ale isto vypovedávali funkciu. Nakoniec sme gauč dopravili až dole. Pri znášaní sme sa poriadne zapotili ale tá drina stála zato. Gauč sme naložili do auta a s otvorenými zadnými dverami sme nabrali kurz ku mne domov. Keďže gauč zabral celý zadný priestor auta tak som musel ležať na ňom a pridržiavať zadné dvere pri veľkých jamách na ceste. U niektorých vodičov som vzbudila úsmev na tvári.
Dorazili sme ku mne pred dom a gauč vyložili. Našťastie ja bývam na prvom poschodí, takže vyniesť gauč ku mne bola oproti zneseniu malina. Najhoršie čo nás čakalo bolo prejsť s gaučom ôsmimi dverami až ku mne do izby. Po vynesení gauču na prvé poschodie sme vzbudili pozornosť spolubývajúcich susedov (hlavne susedky prezývanej ŠtB, ktorej nikdy nič neunikne, čo sa deje na našej chodbe). Kameňom úrazu boli mrežované dvere tesne pred mojím bytom. Nakoniec sme to ale vymysleli a dostali gauč až pred môj byt. Pri manévrovaní s gaučom do bytu sme postupovali opatrne a dávali si pozor aby sme nebuchli do susedkiných dverí. Ale ona nenechala na seba dlho čakať, vyšla a začala Žanžakovi a mojej sestre nadávať rovno do ucha, že či to musíme sťahovať teraz o pol noci. Sestra pod ťarchou gauču jej začala oponovať slovami, že nie je pol noc ale iba pol desiatej a nočný kľud začína o desiatej.
Gauč sme nakoniec dostali až do izby a teraz sa z neho teším a vychutnávam si na ňom pohodu pri telke:-)
