Po pristátí somčakal, že ma tam bude čakať moja Diuška na letisku ale nikde som ju nevidel taksom začal hľadať kde mi vypľuje moju batožinu. Po chvíli som zazrel ako sa malébrčkavé rúti cez letiskovú halu tak som nepozorovane bežal za ňou, aby som juprekvapil. Po troch mesiacoch aj nejakých pár dňoch sme sa opäť stretli. Čakámespolu na batožinu, už sa aj pás zastavil a môj kufor stále nikde tak som sihneď spomenul na Chicago a lenivo stojacich černochov ako nakladalibatožiny na pás. Tak sme sa pobrali do zákazníckeho servisu. Tetuška s nami všetko spísala a ubezpečilanás, že keď ju nájdu a dopravia do Minneapolisu, budú nás kontaktovať natelefónnom čísle, ktoré sme im nechali.
Po tejto menšej nepríjemnosti sme savybrali na letisku do požičovne pre nejaké super fáro. Pobehali sme nejaképožičovne a zistili sme, že najlacnejšia požičovňa je Alamo. Tak sme sitam požičali najlacnejšie auto, ktoré majú lebo sme nepočítali, že v USAsú dosť drahé poistky. V pláne sme mali požičať si nejaký minivan, alenajlacnejší stál cez 2.000$, tak sme si zobrali najlacnejšie auto aké mali. Bolto Pontiac Grand Prix 3,8V6. Vcelku dobrá raketa, ale malo to jedinú chybu. Bolto automat, nedali sa z neho vyžmýkať všetky kone pod kapotou. Pripožičiavaní sme mali menší problém s kreditkou ale vynaliezavý chlapíkv požičovni to vyriešil. Hneď sa nám uľavilo. Zobrali sme si kľúče od autaa hor sa do Faribaultu.
Prvé metre s automatom boli trošku krkolomnéale po dvoch stlačeniach brzdy ľavou nohou som si na to zvykol. Diuška skororozbila hlavou čelné sklo.
Ráno pri raňajkách sme rozmýšľali čo urobíme, leboešte stále nevolali z letiska ohľadom mojej batožiny, ale našťastie námpri raňajkách zazvonil telefón a v slúchadle sa ozvali americké aerolínie,že už je moja batožina na letisku v Minneapolise. Tak sme sa užv pohode naraňajkovali, zbalili sme Diuškine veci a vyrazili sme naletisko pre môj stratený kufor.
Z letiska sme nabrali smer SOUTH DAKOTA.Plán cesty bol jasný celý deň v aute až kým nedorazíme k MountRushmore. Cesta bola dlhá a nezáživná. Večer sme dorazili do Rapid city.Nakúpili sme si potrebné jedlo a dotankovali benzín. A tak sme savybrali ešte po tme k Mount Rushmore. Skala bola vysvietená tak sme dalijednu fotku po tme a išli sme naspäť dole do mestečka Keystone, ktoré bolohneď pod Mount Rushmore. Umyli sme sa na pumpe, Diuška aj vlasy a išli smesi postaviť náš super stan, ktorý sme si kúpili vo Walmarte ešte vo Faribaulte.Vyhliadli sme si čistinku za jedným mega hotelom a po tme sme si postavilistan. Celú noc strašne fúkalo na čo sme sa obidvaja zobudili v domnienke,že nám niekto kradne stan.
Ráno sme si išli pozrieť Mount Rushmorea pobrali sme sa ďalej k Devils Tower. Vstupné do Devils Tower bolo10$, tak sme sa vyfotili pred vstupom do parku. Pohľad na Devils Tower bolpekný aj od hlavnej brány tak sme si povedali, že ušetríme prachy na niečo iné.Po cikpauze a obhliadke obchodíku so suvenírmi sme nabrali kurz YellowstoneNational Park. Obedík sme si dali v typicky americkom fast foode Subway.Ale bageta bola chutná. Mňam. V podvečer sme dorazili do mesta Cody, ktorébolo pre nás poslednou možnosťou doplniť si zásoby jedla a paliva. Diuška sikúpila v obchode pyžamko Happy Bunny a Žanžak si neobvykle doplnil dosvojho archívu nejaké to Cd-čko s hudbou. Na pumpe sme dotankovali. Malitam aj Root Beer tak som ho Žanžakovi kúpila, aby ochutnal americký super hnusný nápoj.Bol to dobrý humáč. Ako keby tam bola rozmixovaná mentolová žuvačkas jednou odmerkou jari. Áno presne tú jar, ktorú používate doma naumývanie riadu. Blééé. Tak sme museli Root Beer na pumpe vyliať.
Po tme smedorazili do Yellowstone National Park, zakúpili sme si celoročnú vstupenku do všetkých amerických parkov narok za 80$. Rozložili sme si náš stan pri jazere. Celú noc mrzlo ako bláznivé aaby toho nebolo málo tak nám skoro celú noc vyskakovala na stan jašterica. A tonehovorím o zvukoch, ktoré tam že vraj bolo celú noc počuť. Ale Diuška ničnepočula, lebo ona spáva so štuplíkmi v ušiach ale ja som mal docela zaujímavú noc, ako keby sme spali v ZOO.